Ahoj, nejak sa necitim celkom v obraze

asi mi odpisujes na tu spoved tvoju predposlednu, kde som ti napisal ze:
"NIe vzdat. Ostan tomu otvorena. ALe skus si zivot zariadit tak, aby si bola primerane spokojna aj bez partnera. Nie je to zivotna nutnost. Skor ci neskor to prist musi

".
Pointa toho vsetkeho co som ti pisal a aj ini je v tom "ale skus si zivot zariadit tak, ayb is bola primerane spokojna ja bez partnera.". to je aj zaklad zdraveho partnerskeho zivota, dokazat byt spokojna, zivotaschopna aj bez neho. potom sa vo vztahu budes citit komfortnejsie a mimo neho nebudes unavena z toho ze ho chces. Navyse sa ti lahsie ostane otvorena k prilezitostiam.
Samozrejme, cokolvek chces ta unavi, chcenie je velmi namahava cinnost

. VIem ze sa to neda len tak lahko, ale ty vyzeras skutocne velmi naladena tym jednym sposobom, ja ti napisem: nesnaz sa a ty na to ano ale cim viac sa snazim tym je to horsie.. Neviem ako ta donutit sa preladit, ako to napisat aby ta to motivovalo

. Mozem sa opytat kolko mas rokov? ovela lahsie by sa mi s tebou pisalo, ak teda stojis o moje vyjadrenie, lebo je ine ked taky problem ma strnastka ine ked sedemnastka ine ked vysokoskolacka a ine ked ho mas v tridsiatke! A uz si niekedy zazila normalny vztah, alebo ake mas vlastne skusenosti?
Teraz zabudni na internetove. internet je nic, a vztahy z internetu su tiez nic pokial sa nepoznate nazivo tak dobre ze obaja nezabudnete ze sa poznate z internetu.
Rad to s tebou preberiem aj podrobnejsie a konkretne "aspekty", ak chces. Zakladom je ist po jednom probleme a ostatne docasne odsunut, lebo ked to vnimas komplexne, akurat tak dostanes depku z neschopnosti alebo zo sveta...