neviem ci poradim:
Drahý "nikto dôležitý"!
Som hlboko poctený tvojím názorom, že moje "rozhrešenia" boli super. Musím však povedať, že keď som tento profil vytvoril, bolo mi 15, a najviac "rozhrešení" som napísal v priebehu 16. roku svojho života. Z hľadiska ontogenetickej (vývojovej) psychológie som sa nachádzal v období na rozhraní puberty a adolescencie. Moje názory sa odvtedy rapídne zmenili, môj pohľad na svet tiež.
Už nie som "neviem či poradím". Tento profil bol zrušený, ale v nejakej zálohe ho predsa len uchovali a jedného dňa sa niekto, kto na spovednici ťahá za šnúrky, rozhodol obnoviť. Metaforicky poňaté, som zombie, živý mŕtvy. To reprezentuje aj profilová fotka.
Už neprispievam a ani nebudem. Vo virtuálnom svete ťa ľudia hodnotia podľa toho, čo prispievaš. Ľudia očakávajú, že ak si "tenaten" tak budeš prispievať podľa nejakej šablóny. Podľa toho ťa majú radi, alebo nie. Ja už nie som "neviem či poradím" už som niekto iný, ale na to virtuálny svet nedbá, tu sme všetci len prezývka a názory.
Na spovednici som stále, je to smiešne, taká hlúpa stránka a ako to človeka dostane, už tu trčím 5. rok, len už som niekto iný, dokonca niekto koho názory sa ti možno protivia.
To je moc virtuálneho sveta.
Na záver ti ešte raz ďakujem za tvoj pozitívny názor. Možno to znie hlúpo, ale aj ty si sa podieľal na formovaní mojej osobnosti/charakteru/názorov a postojov.
S pozdravom
neviem ci poradím
|
taky haluzak si bol 
