Už neviem, ako sa ti mám ospravedlniť. Asi zaspamujem celú spovednicu tým, že som kokot. Fakt mi je to ľúto, ale mám pocit, že ani ty nechceš aby to takto dopadlo. Mám ťa veľmi rád a chýbajú mi rozhovory s tebou, tvoj úsmev(ktorý som nevidel často, ale viem si ho predstaviť)...Chýbaš mi naozaj veľmi, lebo priateľa ako ty človek nenájde niekde na zemi, alebo na ulici...Je mi ľúto že som ťa sklamal...Naozaj to nebolo úmyselné...Po tebe mi ostalo v srdci veľké prázdne miesto...